Mitošinkovie: Nechme mluvit obrázky

13. září 2011 v 10:37

Pětadvacetiletá Zuzana žijící v Bratislavě je fotografkou a svá díla publikuje na blogu Mitošinkovie. Tato jediná věta říká vše a zároveň nic. Právě tak jako Zuzaniny fotografie dotažené do posledního detailu, že při pohledu na ně jste obklopeni dokonalostí, avšak zároveň ve vás hlodá snaha fotku obrátit, zatřepat s ní, otočit na rub a podívat se za roh, protože jste si jisti, že skrývá ještě něco mnohem podstatnějšího. Pro Zuzaninu tvorbu, a jak po přečtení rozhovoru zjistíte, i pro ni samotnou jsou typická tři slova - jednoduchost, krása a čistota. Její obrázky zachycují svět, jehož součástí je člověk ve své přirozensti, v úkloně před přírodou. Nerada bych Zuzanu a její tvorbu zahrnula přílišným popisem. Vše, co se snaží říct, najdete v jejích fotografiích. Následující rozhovor je tedy jen malou sondou do vesmíru této fotografky, z jejíchž fotografií sálá kouzlo její osobnosti.
 
Honí tě inspirace před spaním, lovíš ji po svých oblíbených místech nebo je u tebe hráčem osudu náhoda?
Ono to príde zrazu z ničoho nič. Môžem robiť čokoľvek, byť kdekoľvek a náhle mi začnú po rozume behať rôzne obrázky. Bohužiaľ polovica z toho je vždy ťažko realizovateľná a tú druhú sa snažím ako tak zrealizovať. Ďalej to prichádza ak niekde som, na nejakom zaujímavom mieste, tak tá inšpirácia je všade okolo, to potom ide už samo.

Co musí taková fotografie mít, co musí obsahovat nebo vyzařovat, aby sis řekla: tak ta je fakt povedená!
Pre mňa sú veľmi dôležité farby. Takže fotografia musí mať sýte krásne farby a byť čistá. To znamená, aby nebolo na obrázku príliš podnetov, ale dôraz iba na jeden podnet. Samozrejme dôležité je aj správne rozloženie, kompozícia. Avšak všetko môžeme hodiť do koša, ak z toho obrázku nič nevyžaruje. Je veľa autorov, je veľa fotografií, ktoré sú farebne skvelé, technicky výborne zvládnuté, dokonca aj pekné, no stále akoby tomu niečo chýbalo. A potom sú fotografie, ktoré možno nie sú tak dokonalé, ale majú tak neskutočnú atmosféru, že vás ihneď vtiahnu. Takže podľa mňa to najdôležitejšie čo musí obrázok okrem dobrého nápadu mať, je práve tá atmosféra, ktorá prichádza so samotným autorom.

Fotíš na analogové i digitální fotoaparáty. Je však některý z nich tvým oblíbencem? Esem, se kterým si seš jistá, že výsledek bude tiptop?
Na digitálny fotoaparát fotím málokedy, respektive iba ak pracovne niečo potrebujem. Ten mi slúži skôr na video, ku ktorému som sa ešte veľmi nedostala, ale hádam časom. Teda využívam predovšetkým kinofilmové fotoaparáty. Mám dvoch obľúbencov. Zenit B a Minoltu Maxxum 5000.

Už ti někdo řekl, že focení na film je v dnešní době mrháním peněz a času nebo dokonce blbostí pro hračičky?
Áno, stretla som sa s tým. Teda nie úplne s tvrdením, že je to blbosť, ale že je to škoda peňazí a že digitálny fotoaparát, respektive s digitálnou fotografiou vo photoshope sa dajú robiť divy. Sranda je, že práve niekdajší fotografi, ktorí vyrástli na surovine sú teraz nadšení z digitálnej fotky a k analógu sa už vôbec nevracajú. Teda poznám pár takých.

Vrhla ses do projektu focení talířů vegetariána, kterým jsi i ty sama. Setkala ses i s ohlasy kritizující tyto fotky prohlašujíc je za "zrní"? Anebo si právě naopak dosáhla toho, že si lidé řekli - jde to i bez masa!
Zatiaľ som sa nestretla s negatívnym ohlasom, ale ani nejako výrazne s nadšeným. Pár ľuďom sa tá myšlienka páči a jedna moja kamarátka mi pred nedávnom povedala, že zbožňuje moje kulinárske fotografie, lebo vždy jej tečú sliny. Takže áno, sliny tečú aj bez mäsa :)

Oblíbeným tématem tvých fotografií jsou oblaka, les a příroda celkově. Máš ještě nějaké, které jsi dosud neukázala?
Áno, príroda je základom mojich obrázkov. Hľadám v nej pokoj a svet fantázie. Tieto pocity zhmotňujem do fotografií a snažím sa, aby to malo rovnaký efekt aj u sledovateľov. Páčia sa mi aj staré domy, staré interiéry, staré veci, no bohužiaľ v našom hlavnom meste je takýchto miest málo, teda takých, ku ktorým by som mala prístup a neboli by zmodernizované, alebo zbúrané. Vždy si pri tejto príležitosti spomeniem na dom starých rodičov kam sme chodievali cez leto na prázdniny. Staré skrine, duchny, tapety, obrazy, podlahy, pec na drevo, riad, príbor, drevené šopy so všetkým možným náradím. Po smrti oboch starých rodičov sa to predalo, takže teraz už len spomínam na to, aké krásne to tam bolo a o aký úžasný foto-objekt som prišla.

Bydlíš v Bratislavě, ale fotit město jakoby tě vůbec nelákalo. Tvé fotky totiž povětšinou zachycují opuštěné samoty, ve kterých je středem příroda. Vyhýbáš se městu záměrně nebo tě jednoduše neinspiruje?
Fotiť mesto ma vôbec neláka. Teda ak nehovoríme o starobylých mestách. To už je iné. Mám rada vidiek, drevené domčeky a lesy. A preto fotím to, čo mi je blízke. Mesto akým je naprieklad Bratislava je pre mňa neinšpirujúce. Samozrejme myslím tým ten hlavný ťah, centrum a sídliska. Máme tu aj lesy, hneď kúsok Malé Karpaty, takže pokiaľ môžem a mám čas, utekám do týchto končín.


Na blogu jsi publikovala fotky z Estonska, Lotyšska či Anglie. Lákají tě i jiné země? Více či méně exotické? Kde by sis nejraději zafotila?
Áno, Lotyšsko a Estónsko som navštívila toto leto, obe sú to veľmi príjemné krajiny. Anglicko som navštívila hlavne pre to, že tam žijú dve moje dobré kamarátky. Je to veľmi pekná a zaujímavá krajina, hlavne anglický vidiek je očarujúci a anglický štýl interiérov sa mi tiež veľmi páči. Cestovateľských snov mám hneď niekoľko. Gruzínsko, Arménsko, Nový Zéland, Island, Rusko, Japonsko, Maroko, teda v Afrike všeobecne pohorie Atlas, Nórsko. Z tých exotickejších ma láka Kuba.

Fotíš i s modely. Povětšinou se jedná o tvé kamarády a rodinu. Spolupracují rádi nebo musíš na jejich účasti nejdříve zapracovat? Jsou rádi součástí tvé tvorby a publikování na internetu?
Áno, fotím zväčša priateľov, alebo rodinu. Ale už sa mi stalo, že ma niekto vzdialenejší zaujal a tak som ho jednoducho oslovila. Zatiaľ mám skúsenosť, že ľudia s tým problém nemajú. Niekedy sú dokonca aj radi. Stalo sa mi, že keď som opakovane fotila jedno dievčatko, tak sa vraj nevedelo dočkať a po fotení sa ma opýtalo, že kedy ju zas budem fotiť. Inokedy sa niektorí najskôr obšmietajú, že sú nefotogenickí, no nakoniec to dobre dopadne, lebo vždy ide hlavne o príjemný zážitok - výlet pre obe strany.

Dokážeš si představit i situaci, že by ti někdo zadal focení s člověkem, kterého neznáš, vybavili tě maskérem a asistenty, naranžovaly kulisy. Šla by si do toho?
Uf, tak to teda neviem. S cudzím človekom by som asi problém nemala, ale muselo by to byť len medzi nami. Asi by som nedokázala ísť s celým štábom a pod. Pri štúdiu dokumentárneho filmu, a film je v podstate kolektívne dielo, som zistila, že mám celkom problém spolupracovať s ostatnými. Pokiaľ ide o fotku, tak si to radšej urobím všetko sama. Teda som skôr taký individualista v tomto.

Máš prý v oblibě dětské knížky. Vracíš se s nimi do bezstarostných let, vytahuješ je pro relax nebo se v nich dá najít i něco mnohem důležitějšího?
Detská kniha má u mňa špeciálne miesto. Asi pre to, že detská kniha sa mi spája s asociáciou, že tam je veľa obrázkov. Taktiež detská kniha je často písaná v úprimnejšom, láskavejšom a v jednoduchšom jazyku, s peknou myšlienkou, či s dobrým poslaním. Je to oddychovejšie a zároveň si môžem pozerať obrázky. Tie sú zväčša plné príjemných farieb, hravosti a fantázie. V súčasnosti, kedy dominuje rýchlosť a stres je či už príroda, tak i detská kniha niečo, pričom sa zastavím a načerpávam krásu.

Vystudovala jsi sociální psychologii a právě pracuješ s dětmi ve školce. Je tato práce pro fotografku jako ty koníčkem, inspirací nebo zdroj obživy?
Vyštudovala som sociálnu pedagogiku, nie psychológiu, čo je celkom rozdiel. Bohužiaľ iba bakalársky stupeň, keďže magisterský nám neakreditovali a do Brna, kde je ten istý odbor ma nevzali kvôli nedostatku miesta. Medzičasom som chvíľu študovala aj dokumentárny film, no momentálne od septembra pôsobím na základnej škole pre intelektovo nadané deti. V škôlke som skončila pracovať cez letné prázdniny. Túto otázku by som však asi postavila naopak, keďže fotografia je ten koníček popri práci pedagóga. Oveľa radšej sa ale angažujem v kultúre pre deti. V podstate by som sa tým i rada živila a mala to ako hlavnú zárobkovú činnosť. Každopádne svet detí mi je veľkou inšpiráciou a predovšetkým rozprávky, ktoré zbožňujem.
 
V jednom z článků jsi prozradila, že tvá sesta je umělkyně. S ohledem na tvou zálibu ve focení se ptám, jestli je posedlost pěknými věcmi ve vaší rodině tradicí?
Áno, mladšia sestra sa zaoberá maľbou a musím povedať, nie preto, že je to moja sestra, ale preto, že je veľmi šikovná, tak niektoré jej obrazy mnou vedia pohnúť. Irónia je, že okrem nej a mňa sa vizuálnej tvorbe, či už maľbe, alebo fotografii, nevenuje nikto v rodine. Ešte keď žil dedko, tak on písaval básničky, vyšíval vankúše a obrazy, a pamätám si, že na dedine kam sme ako deti chodievali na prázdniny, mal dedko veľkú šopu a tam dokázal behom chvíle zmajstrovať naprieklad aj takú barlu, keď som spadla zo stromu a natiahla si šľachu na nohe, alebo jeho špecialitou boli šamlíky každej veľkosti.

Spisovatelé mají svého "modelového čtenáře" pro kterého píší své knihy a upínají se k němu s představou, že jejich dílo pochopí přesně tak, jak ho jako autoři míní. Máš taky takového "modelového prohlížeče" svých fotografií? Jaký je?
Myslím, že nikoho takého nemám. Je pár ľudí, ktorí pravidelne sledujú moju tvorbu a ktorí mi viac krát napíšu pozitívny komentár, čo ma vždy poteší, ale rada by som sa vyhla efektu aký som už spozorovala na internete. Sú autori, ktorých fotografie veľká masa ľudí zbožňuje, na čom nie je nič zlé, lebo veľa z toho sú naozaj výborné obrázky, no keď už ten autor spublikuje čokoľvek, vždy sú ľudia unesení, pritom je to priemer . Samozrejme je to aj o vkuse, no ja by som bola radšej ak by mi ľudia napísali, že to nie je dobré, alebo radšej nepísali nič, akoby mali ochkať nad tým len preto, že som to ja.

Máš jako fotografka nějaký cíl? Nějakou laťku ohraničující stav blaha?
Tak nad týmto som veľmi nerozmýšľala, jednoducho si robím obrázky a nečakám na nejaký cieľ. Možno by som chcela vydať foto-knižku. A neviem či existuje nejaký stav blaha, alebo respektive načo by mi bol, ak by za ním už nič nebolo, to by nastala chudoba myšlienok a tvorivosti a to by som nechcela.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 cheap bridesmaid dresses cheap bridesmaid dresses | E-mail | Web | 3. listopadu 2012 v 5:50 | Reagovat

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama